Tak nejako sa začala vyvíjať i naša novodobá história, plná počiatočného nadšenia, následného útlmu, či opätovnej axelerácie. Sme skupinou nadšencov všetkých vekových kategorí od tých nepracujúcich až po tých už dôchodcov, či budúcich dôchodcov. Spoločná idea je snáď u všetkých rovnaká, a to spoločná záľuba (hobby) - rádioamatérsky šport, jedna z jeho neoddeliteľných súčastí: rádioamatérske vysielanie.
Prevažná časť budúcich členov už bola v minulosti zapojená (organizovaná) v púchovskom rádioklube OM3RRF, kde vykonávali funkcie od vedúceho operátora, po predsedu, náčelníka RK. V minulosti sme zabezpečovali výchovu nových nadšencov, operátorov, či rádioamatérov. Výsledky boli niekedy štandardné inokedy nadštandardné. Môžeme sa pochváliť úspešnými pretekármi v ROB, rýchlotelegrfií. Dokonca sme vychovali i reprezentanta ČSSR. Vývoj po špirále (Darwin) však viedol k odchodom mnohých nás z RK OM3RRF, či to už bolo kôli medziľudským vzťahom, či výpadokm aktivity, zmenou stavu, školou, zamestaním a tak podobne. Mnohých však opantala nostalgia, pri osobných stretnutiach sme sa neustále neustále ponárali do spomienok do minulosti. Poväčšine to boli spomienky na to dobré čo ostáva v pamäti vyryté najhlbšie. Dnešný nekompromisný náročný život už nevráti tú dobu keď sme predošlý RK zakladali či pracovali v ňom. Veď každému z nás už od založenia pribudlo 30 rokov. V súčasnosti máme (aspoň prevažná väčšina) náročné zamestania, ktoré už navytvárajú taký priestor, či nadšenie ako tomu bolo v minulosti i keď sme sa ani zďaleka tak nenamáhali. I keď si neuvedomujeme, že dnešný životný štýl je proti nám, určite na úkor dĺžky života. Okrem vysokého pracovného nasadenia však za uplynulé obdobie dochádza k abnormálnemu rozvoju techniky, informačných technológií. To skutočné ,,rádioamatérstvo'' sa posúva do úplne inej roviny:
a) Ďaleko menšie rezervy času neumožňujú venovať svojmu koníčku toľko času ako v minulosti (každý z nás sa v podstate naháňa za peniazmi, ktoré akosi stále treba).
b) Nástup nových technológií v elektrotechnike priniesol nespočetnú škálu špičkových zariadení, ktoré už nie je potrebné klasicky vyvíjať, či zhotovovať. Stačí ich kúpiť, treba však na to mať. A to už sme znovu pri bode a).
Za pár rokov došlo k tak významným zmenám v oblasti komunikácie (satelity, mobily, packet, internet atp.), ktoré by vlastne mali klasickému rádioamatérstvu, konkrétne telegrafu priniesť úplný koniec. Ale nikdo ani v špičkových svetových firmách nerátal, že sme tu ešte my, ktorím nám je smutno za starými časmi bez internetu, či najmodernejšími technológiami. No nie, že sa straníme využívať najmodernejšie technológie, ale naopak radi sa z najmodernejšími technológiami vrátime späť, tam kde sme ich ešte nemali. Najdôležitejšie však je to, že i keď svet aspoň v námornej komunikácií ,,zrušil'' dobrú nenahraditeľnú morze telegrafiu, my sa v tomto k svetu nepripájame, zostávame spiatočníkmi, naopak chceme tento milý, pekný odbor ďalej zachovať aj pre ďaľšie generácie.
I keď ten úvod bol trochu dlhší s náznakmi filozofického zamyslenia možno priblížil našu spoločnú mentalitu. Načrtol začiatok písania novej histórie pár nadšencov, ktorí milujú telegrafiu, prírodu, autá a techniku, antény a v neposlednom rade i všetko, čo sa milovať dá.
Pretože začiatky sú ťažké, a my skutočne začíname, nie je možné všetko naraz. Začíname postupne nie tak ako čas dá, skôr aká je hĺbka finančných zdrojov jednotlivcov, či celého kolektívu. Úplným začiatkom bol asi rok 2001 keď sme sa pokúsili zabezpečiť transceiver FT767GX, ktorý má transvertor na 145MHz. Podarilo sa zabezpečiť anténu na 145MHz (11 prvková F9FT). Bez koncového stupňa by to asi tiež nešlo tak sa zakúpil na poslednú chvíľu. Klasická nervozita organizácie ,,1.'' Poľného dňa, týždeň príprav - zhotovenie stožiara cca 10m otočného v päte a prípravy boli skoro za nami. Na kótu Kýčera pod Spinom (856m a.s.l.) sme sa vzhľadom k neskutočne tažkému terénu viezli na traktore + veliteľský UAZ. Zabezpečené boli 2 elektrocentrály 1kW a 4kW, 50 litrov benzínu, káble, náradie a samozrejme varenie. V ten deň sa konala generálka aj premiera. Stožiar bol výborný len mal jednu nevýhodu - k jeho stavbe bolo potrebných celkom 4 ľudí. Všetko prebehlo bez závad (nespadol, hi), horšie to bolo s elektrocentrálou. Tím, ktorý mal naštudovať manuál sklamal, centrála nešla. Museli sme sa vrátiť späť pre druhú. Keď sme sa dostali opäť na kótu už prvá išla, druhá zostala v zálohe. V prevádze boli tiež 2ks notebookov, z toho trvale len jeden. Pokiaľ sa obsluha 2. PC nezačala občerstvovať. Bol to náš prvý závod VKV budúceho formujúceho kolektívu, vtedy ešte pod značkou OM4X. Celkom sme nadviazali 191 spojení. Nepriaznivá bola veľká chybovosť.
Tak nejako prešiel skoro ďaľší rok a znovu nastal čas na prípravu nového PD 2002. Čerpali sme z chýb predchádzajúceho roku, kde nám odfúklo pracovňu, bolo potrebné urobiť pracovisko, ktoré by ani nadmorská výška 1020m neohrozila. Pre ďaľší rok sme sa zdokonalili o terénne vozidlo Tatra 805, ktoré bolo zakúpené krátko pred závodom, síce v dobrom stave, i keď už ťahalo na 44 rok, no bez dychu. Bolo potrebné prestaviť a zladiť motor, vypadalo to neradostne, ale vďaka starým ,,ladičom'' sa to podarilo. Tatra nabrala neuveriteľnú silu vo výkone. Jej max. rýchlosť 40km/h sa vyšplhala až na 90km/h. Podstatné však boli jej jazdné vlastnosti v teréne, kde mala s pripnutým vozíkom cca 1000kg prekonať výškový rozdiel na 10km jazdy 400m n.m. V tom období sme rekonštruovali ešte vyradený prívesný vozík, ktorý viezol tonu nákladu. Na kóte sa však prestavil na dômyselné vysielacie pracovisko so stolom, lavicami a ,,klimatizáciou''. Na poslednú chvíľu sa vyrobila na konštrukciu vozíka plachta. Súbežne s tým sme zabezpečovali prestavbu vzduchového teleskopického stožiara s rotátorom vysokého cca 12m.
Opäť týždeň nervozity zabezpečenie posledných náležitostí, potravín, benzínu, elektrocentrál, káblov, náradia atp.
Na poslednú chvíľu sa podarilo vybaviť tiež novú koncesiu OM3KMK so značkou do medzinárodných závodov OM4K. Už polrok predtým sa zabezpečovali všetky možné povolenia prechodu hranicou.
